Prečo nás všetci ignorujú?

Od svojich priaznivcov dostávame otázky a výčitky, že sa málo propagujeme, nespájame sa s inými združeniami s podobnými cieľmi, neoslovujeme známe osobnosti. A my sme doteraz diplomaticky mlčali, lebo sme na nikoho nechceli zbytočne vyvíjať tlak (v zmysle, že ak nám neodpíše, tak o tom budeme písať) a hlavne sme nerozumeli, čo to ignorovanie vlastne znamená.

Prvý článok a potom ticho

Pred spustením našej iniciatívy sme oslovili redaktora Denníka N Juraja Koníka a zaujímali sme sa, ako a kde novinári zháňajú odpovede na svoje otázky, či spolu spolupracujú, či je možné získavať informácie o kauze Bašternák priamo od nich, jednoducho veľa otázok, lebo sme sa chceli zorientovať kvôli našej chystanej iniciatíve. 

Spomenuli sme mu nahrubo, čo chystáme a opýtali sa, či by nemal záujem o nás napísať on alebo niekto od nich z novín článok. Myšlienka a téma sa mu zapáčila a tak sme mu prislúbili, že po pripravení obsahu stránky mu na ňu pošleme odkaz, aby v deň oficiálneho začatia našej iniciatívy mohol o nás napísať článok

A tak sa aj stalo a v nedeľu 18. 9. 2016 o 12:10 vyšiel o nás článok:
Vzniká hnutie, ktoré chce zatlačiť na vyšetrenie kauzy Bašternák

Článok mal veľký úspech, patril dokonca k najčítanejším v kategóriách 24h, 3dni aj 7dní. Za túto propagáciu sa preto chceme ešte raz veľmi pekne poďakovať Denníku N aj Jurajovi Koníkovi.

Po oficiálnom spustení iniciatívy sme začali oslovovať všetky médiá, osobnosti, organizácie a zaznamenali sme zvláštne reakcie. A to žiadne reakcie!

Koho sme oslovili

Od nášho vzniku 18. septembra 2016 do dnešného dňa 1. novembra 2016 sme oslovili:

  • asi 70 novinárov s osobným e-mailom, od šéfredaktorov, zástupcov šéfredaktorov, redaktorov, novinárov, editorov, až po správcov webov;
  • 16 médií - najznámejšie slovenské televízie, papierové noviny aj čisto internetové noviny;
  • asi 30 známych osobností - herci, moderátori, aktivisti, právnici, speváci;
  • do 10 najznámejších organizácií s rovnakým alebo podobný zameraním, čiže za ľudské práva, proti korupcii, sledujúce komunálnu politiku, ako aj najvyššiu politiku;
  • pár politikov s otázkami a s výzvou o poskytnutie pomoci pri získavaní niektorých informácií.

Reakciou je ignorácia

Možno je ignorácia ostré slovo, zrejme je to aj ostrý čin, ale je to tak, je to proste fakt. Ako inak sa dá nazvať situácia, keď niekto ani po viacnásobnom oslovení vôbec nereaguje? Zrejme „nereagovanie“, ale úmyselné a vedomé nereagovanie je už „ignorovanie“.

Samozrejme boli aj malé výnimky, keď v jednom prípade prišla otázka „čo to vlastne robíme“ a po odpovedi už nebola žiadna reakcia a v ešte jednom prípade, a síce: „Vasa poziadavka siaha do oblasti redakcnej prace, na ktoru uz v sucasnosti mam len obmedzeny dosah, ale pokusim sa s kolegami o vasej iniciative hovorit.“ Napísal nám ju novinár, ktorý pravidelne píše o korupcii, Ficovi, Kaliňákovi, prokurátoroch, atď.

Ale bola to aspoň nejaká reakcia. V ostatných prípadoch sme sa nedočkali ani toho. Stačilo by aspoň „Vaša téma je pre nás nezaujimavá“, alebo „ešte ste príliš malí/noví“, alebo len „prepáčte, nemáme moc času, ale váš e-mail sme zaevidovali“. A to je väčšinou argument, ktorý počúvam od ľudí pracujúcich v médiách - „oni vám neodpisujú, lebo nemajú čas“. Možno, ale stále to musím nazvať ignorovanie.

Ako ich oslovujeme

Novinárov a médiá sme pravidelne oslovovali s informáciou „kto sme, čo sme“ a upozornením na novú výzvu, ktorú práve organizujeme, či je pre nich zaujimavá a či o nej nechcú napísať.

Pýtali sme sa ich, či nám aj nevedia poradiť, čo robíme zle, pretože  média nás ignorujú, a ako by sme to mohli napraviť.

Známe osobnosti sme oslovovali s prosbou, či nám vedia pomôcť s medializáciou, alebo len radami od skúsenejších. Reagovali len dvaja „nemainstreamoví“ speváci. Nereagovali ani organizátori „nepolitických“ protestov. Nereagovali ani ľudia, ktorých som oslovil na poslednom proteste na námestí SNP organizovanom umelcami, a ktorí boli nadšení našou iniciatívou a povedali, že im mám určite napísať.

Nereagovali ani organizácie s podobnými alebo rovnakými cieľmi. Nevzdali sme to ale hneď a nakoniec sme nejakú reakciu získali. Vyzývali sme ich k spolupráci, žiadali o stretnutie, pýtali si rady.

Najznámejšia protikorupčná organizácia nám napísala, že to, čo robíme, považuje za „spam“, a tak sme napísali článok Ne(vy)žiadaný hlas ľudu

So združením Proti korupcii som sa musel stretnúť osobne až v Žiline a nejaká komunikácia už započala. Pomohli nám osloviť zopár politikov a dopomôcť tak k odpovedaniu na naše e-maily, ale zatiaľ nič rukolapnejšie napriek tomu, že toto je doteraz naša najvýdatnejšia spolupráca s inou organizáciou.

Pár organizácií napísalo aspoň, že sa im naša iniciatíva páči. Niektoré prislúbili aj stretnutie, ale po niekoľkých pokusoch z našej strany o navrhnutie vhodných (akýchkoľvek) termínov nakoniec komunikácia utíchla aj odtiaľto.

Pár politikov bolo napokon ochotných komunikovať. Boli to poslanci Ľubomír Galko, Jozef Rajtár a Veronika Remišová. Čo týchto poslancov spája je to, že som sa s nimi osobne stretol (a aktívne oslovil na rôznych podujatiach). Bohužiaľ, nemám toľko príležitostí urobiť tak aj so zostávajúcimi 147 poslancami ;). Ostatní poslanci, ktorých som oslovil s prosbou o pomoc pri získavaní informácií (ktoré väčšinou práve riešili) neodpovedali.

Od pár opozičných poslancov som dostal (ako súkromná osoba) žiadosť o priateľstvo na Facebooku. Po opýtaní, či majú nejaké otazky, záujem sa porozprávať, že som ochotný, ale nechcem zbytočne vytvárať „synapsie“ na politikov, ktorých ani osobne nepoznám, a že by to mohlo iniciatíve skôr uškodiť - už neodpovedali.

Všetci oslovení politici našou hromadnou výzvou tiež zvolili za formu komunikácie ignoráciu. Až na poslankyňu Martinu Šimkovičovú, ktorej touto cestou ešte raz ďakujeme.

Nereagovali na slušný e-mail občanov, dokonca ani na výzvu Ďakujeme za podporu zákona o zverejňovaní vratiek DPH

Zatiaľ bez kritiky

Doposiaľ sme nedostali žiadnu väčšiu kritiku, až na dve výnimky, a preto ich sem môžem rovno napísať:

  • že sme „spam“, na čo sme reagovali článkom;
  • že máme neslušnú formu, lebo posielame veľa e-mailov, na čo sme odpovedali komentárom.

V ostatných prípadoch počúvame len podporné vyjadrenia a pochvaly. Politici nás vraj evidujú, čítali našu stránku a iniciatíva sa im páči, napríklad politici na diskusii, ktorej som sa zúčastnil.

Aj organizácie nás vraj evidujú a naša iniciatíva sa im páči. Aspoň takéto „zákulisné“ informácie dostávam. Ale priama komunikácia napriek tomu viazne.

V podstate je pravidlom (možno len slušnosti), že osobne ľudia vyjadrujú podporu, ale potom už pri ďalšej komunikácii nereagujú.

Nevedia, kto je za tým

Pri veľmi vzácnych príležitostiach sa zvyknem nejakej politicky angažovanej osoby priamo opýtať na dôvody takejto ignorácie. Odpoveďou je často „ľudia vás nepoznajú, nevedia, kto je za tým“.

Nevedia kto je za tým“ - som nepočul len raz. Je naozaj toto ten problém?

Ale veď v tomto prípade je jedno, kto je za tým. Sme za tým my, zakladajúci členovia a všetci tí, čo sa zapojili do e-mailových výziev. Každý sám za seba a zároveň spoločne ako celok. Tu nikto nechce ísť do politiky, nenaháňa volebné hlasy, nechce vytvárať žiadny osobný prospech.

Akým spôsobom sa dá dokázať, že za nami nestojí „nikto“?! Veď to sa nedá dokázať. Ani teraz, ani za 5 rokov. Je to ako s vernosťou. Nevera sa dokázať dá, ale vernosť nie. Neexistuje dôkaz, ktorý môžete priniesť.

Na obhajobu zvyknem hovoriť: „Aj keby za nami stál sám Bašternák, Kočner, alebo Kaliňák, akým spôsobom to diskredituje našu iniciatívu? Dôležité sú predsa činy. Na nich presne vidieť, o čo nám ide. Činy sa nedajú schovať. Určite nie takéto verejné, ktoré musí spraviť každý občan sám za seba.

Poznámka: samozrejme že za nami nikto nestojí, použil som schválne najextrémnejšie príklady aké ma napadli, ale toto nie je Machiavelizmus. Netvrdíme, že len cieľ je hlavný a spôsob je nepodstatný. Spôsob chceme zachovať tiež adekvátny, morálny a ľudský.

Dokonca v praxi môžeme vidieť, že opak je pravdou. Tí, ktorí sa niekam dostali, majú vždy za sebou niekoho silného v pozadí. A my nie sme medializovaní. Ale chceme byť!

Takže ak je toto naozaj prekážkou (neistota, že kto za nami stojí), potom sa nikam nedostaneme

Čo s tým spravíme

Ako odpovedal Ľubomír Galko v diskusii na moju otázku: „...ak vám môžem poradiť, tak všetky kroky, ktoré sa vám podarí spraviť, urobte všetko pre to aby ste ich zmedializovali…zdroj

Zrejme má pravdu. Nie sme odborníci na propagáciu, preto potrebujeme vašu pomoc. Pomoc vás všetkých.

Pomôžte nám prelomiť túto barieru, pomôžte nám oslovovať médiá, politikov, organizácie, aktivistov, každého.

VJEDNOTEJESILA je iná iniciatíva ako tie bežné, ktoré poznáte. Tu konajú ľudia. Všetci. Spoločne. 

Pretože cieľ je spoločný pre nás všetkých:

„Nikto z nás nechce, aby sa kradlo z našich spoločných peňazí“!

Doplnenie 14.11.2016 - mnohí ľudia celkom presne nepochopili o čo mi týmto článkom ide. Nekritizujem v ňom súkromné médiá, že o nás nepíšu. To je ich vec, nie je to ich povinnosť. Poukázal som iba na ignorovanie našej snahy o komunikáciu, pretože sme sa ocitli v situácii, kedy na jednej strane nás sympatizanti iniciatívy kritizovali, že sa dostatočne nemedializujeme, a na strane druhej nás oslovené médiá ignorujú. Preto sme zverejnili tento stav ako konštatovanie faktov.

Zdieľaj tento obsah

 

Počet príspevkov v diskusii:

 

Diskusia

 

Informačné e-maily

Vyberte si témy, na ktorých odber sa chcete prihlásiť alebo odhlásiť: